O nás
Začiatky – rok 1921
V marci 1921 sa šesť ružomberských gymnazistov Peter Jakubík, Laco Króner, Barnabáš Nagy, Eugen Budaváry, Otto Bachman, Fedor Kustra a ich kamarát Klimko dohovorili, že vytvoria skautskú družinu.
4.-5. júna 1922 sa päťčlenná skupinka 1. oddielu skautov, vedená br. Lacom Krónerom, zúčastnila na 1. slovenskom zlete skautov ZJS RČS v Žiline.
15.12.1922 zásluhou nadporučíka Seidla, ktorý sa významne zaslúžil o ďalší rozvoj skautingu v Ružomberku, vzniká dievčenský oddiel, ktorého vedúcou sa stala sestra Ružena Houdeková a jej zástupkyňou sestra Táňa Beděková.
V roku 1922 vzniká aj 2. chlapčenský oddiel.
V roku 1923 pod vedením brata Karola Hromádku vzniká v Rybárpoli prvý rybárpoľský oddiel. V Ružomberku je tiež založený 3. oddiel chlapcov na čele s bratom Seidlom. Oddiel však neskôr po prevelení nadporučíka Seidla zanikol.
V roku 1924 v Ružomberku vzniká 1. zbor skautov a skautiek. Zborovým vodcom bol vymenovaný brat Borecký.
V roku 1925 zásluhou bratov Lisických odišli ružomberský skauti na svoj prvý tábor na Borovú Sihoť pri Liptovskom Hrádku.
7.-21.8.1926 brat Ladislav Króner ako jediný Slovák absolvoval kurz Ústrednej lesnej školy. Ukončil ho s výborným prospechom.
15.3.1927 je za zborového vodcu zvolený obľúbený Laco Króner. Túto funkciu vykonával až do roku 1938, v ktorom boli skautské organizácie na Slovensku zakázané.
V roku 1927 sa stal okresným spravodajcom riaditeľ gymnázia brat Ján Krča. Ružomberským skautom bola prepožičaná stará telocvičňa. Z obliekárne sa upravila klubovňa a v telocvični bola zriadená noclaháreň pre mládež s 25 lôžkami. Vzácnou ochotou brata Jána Krča a profesorského zboru gymnázia sa podarilo zaopatriť 18 kompletných stanov a tak bolo umožnené každoročné táborenie až do roku 1938.
15. októbra 1929 vedúci ružomberskej svorky vĺčat brat Mikuláš Wagner vykonal hrdinský skautský čin, keď zachránil a vzkriesil k životu svoju topiacu sa sestru, za čo mu bol neskôr udelený čestný odznak "Za čin junácky".
V roku 1930 bol udelený odznak "Za čin junácky" aj vedúcemu roverov v Rybárpoli, bratovi Richardovi Wetterschneiderovi.
V roku 1937 sa v Lige registrovaných oddielov medzi 25 najsilnejšími oddielmi Slovenska umiestnil na 3. mieste 3. chlapčenský oddiel s počtom členov 63 a v tabuľke počtov registrovaných oddielov v mestách Slovenska sa Ružomberok umiestnil na 7. mieste.
Chmúry nad skautingom – rok 1938
Napriek tomu, že v tomto roku dosiahol náš zväz v ČSR 65 tisíc členov, čo bol doposiaľ najväčší rozvoj čo do počtu členskej základne, nad vtedajšiu ČSR sa znášali čierne mraky. Smutné udalosti sa začali "májovou mobilizáciou", pri ktorej sa skauti osvedčili ako spojky a ako pomocníci na zhromaždiskách povolancov.
Po tom, ako bola 23. septembra 1938 vyhlásená všeobecná mobilizácia bola pripravená nielen armáda, ale v celej vlasti i skauti. V Ružomberku napríklad pred budovou železničnej stanice i na jej nástupišti roznášali spolu so sestrami ČSČK občerstvenie pre povolaných obrancov vlasti.
6. októbra 1938 vznikla na Slovensku autonómna vláda a skautské organizácie, existujúce na Slovensku boli zakázané.
Obnovenie skautskej činnosti – rok 1945
Po takmer šesťročnom vojnovom období nastal ihneď po oslobodení silný rozmach skautingu a skauti a skautky sa zapojili do obnovy svojej krajiny. Ružomberskí skauti sa vrátili do budovy vtedajšieho gymnázia.
Koncom roka 1945 bolo v ČSR 250 tisíc skautov a skautiek.
V roku 1946 sa konal prvý povojnový tábor v Korytnickej doline.
Piati ružomberskí skauti boli v roku 1947 vyznamenaní za boj proti fašizmu junáckym krížom "Za vlasť 1939-1945".
Skauting zakázaný po 2. krát – rok 1948
Skauti sa opäť stali "tŕňom v oku", tento krát garnitúre novej Gottwaldovej vlády. Postupne boli zrušené organizačné články Junáka, skautské oddiely sa rozpadali a do čela tých, čo ostali boli dosádzaní neskauti a komunisti. Skautské oddiely boli nútené schovávať sa pod hlavičkou iných povolených organizácií, alebo fungovať v tajnosti. Neskôr vznikali tajné oddiely bez príslušnosti iba so skautskou náplňou činnosti.
Mnohí skauti a skautky boli za protikomunistickú činnosť odsúdení na dlhé roky väzenia, doživotie, či dokonca trest smrti.
Na území Ružomberka vznikali Oddiely turistiky mládeže, ktoré fungovali na podobných princípoch ako skautské oddiely.
Opätovné obnovenie skautingu – rok 1968
29. marca 1968 sa v Prahe stretlo niekoľko stoviek junákov, skautiek a činovníkov z celého Československa. Náčelník Čs. Junáka brat RNDr. Rudolf Plajner vyhlásil, že "Junák sa rozhodol ďalej pokračovať vo svojej násilne prerušenej činnosti".
Po oficiálnom otvorení činnosti Slovenského Junáka v Ružomberku 27. mája 1968 sa hnutie v meste rýchlo rozrástlo. Už na jeseň 1968 bolo v Ružomberku 7 oddielov (z toho 2 dievčenské). Štruktúra zboru bola nasledovná:
br. Ladislav Króner - zborový vodca,
br. Ľudovít Horváth - vodca 1. oddielu skautov,
br. Václav Rubeš - Akela - vodca 2. oddielu skautov,
br. Odehnal - vodca 1. voja vĺčat,
br. Veselý - vodca 2. voja vĺčat,
sestra Alžbeta Rubešová - vodkyňa 1. oddielu skautiek,
sestra Matisová - vodkyňa 1. voja včielok,
Radosť skautov však netrvala dlho, pretože už 17. júna 1970 Federálne ministerstvo vnútra oficiálne zrušilo Čs. Junáka. V tomto období trval skauting v Československu necelých 21 mesiacov.
Tretie obnovenie skautingu v Ružomberku – rok 1989
17. novembra 1989 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva (50. výročie masových nacistických represálií proti študentom) vtedajší náčelník Slovenského Junáka RNDr. Ivana Jančeka povedal: "Všetci sme verili, že musí prísť doba, kedy ušľachtilé myšlienky skautingu budú môcť znovu prenikať od srdca k srdcu a nájdu svoje miesto i v našej spoločnosti ... Už štvrtýkrát v histórii nášho skautingu dvíhame hlavu a budujeme naše hnutie. To všetko je dôkazom sily skautingu a nášho nezlomného optimizmu."
12. apríla 1990 sa pod vedením brata Václava Rubeša - Akelu uskutočnilo prvé stretnutie ružomberských skautov s verejnosťou, na ktorom sa zúčastnilo 46 detí, mládeže a skautov. Pricestoval aj br. náčelník RNDr. Ivan Janček.
V máji 1990 sa sformovala štruktúra zboru:
br. Rudolf Valluš - vodca oddielu oldskautov.
br. Štekr - Kim - okresný vodca,
br. Martin Vecko - vodca 1. oddielu skautov,
br. Marián Lejava - Balú - vodca 2. oddielu skautov,
br. Ján Jaššák - Pepo - zástupca vodcu 2. oddielu skautov,
br. Edo Janíček - vodca 3. oddielu skautov,
Brat Akela bol 27. mája 1990 na IV. skautskom sneme v Žiline zvolený za kmeňového náčelníka.
21.7.-3.8.1990 sa v Teplom pri Lipt. Revúcach konal prvý skautský tábor po 20 rokoch (vodca br. Balú).
23. decembra 1991 prevzali ružomberskí skauti prvý krát v histórii Betlehemské svetlo, ktoré potom rozdávali pod vianočným stromom pri Kultúre a rozvážali do okolitých dedín.
18.12.1992 sa br. Václav Rubeš - Akela stal náčelníkom Slovenského skautingu.
júl 1991-1992 sa konajú skautské tábory v Teplom pri Lipt. Revúcach (vodca br. Balú).
júl 1993 sa koná skautský tábor vo Važci (vodca br. Akela).
júl 1994-1995 sa konajú skautské tábory v Teplom pri Lipt. Revúcach (vodca br. Akela).
1996 br. Akela vydáva Almanach: 75 rokov skautingu v Ružomberku.
júl 1996-1997 sa konajú skautské tábory na Oraviciach (vodca br. Akela).
22.02.1997 br. Václav Rubeš - Akela zakladá Skautské múzeum v Ružomberku a stáva sa jeho správcom
apríl 1997 od tohto roku sa pravidelne konajú stretnutia skautských zberateľov v Ružomberku.
júl 1998 sa koná skautský tábor v Čutkovskej doline pri Ružomberku (vodca br. Akela).
V máji 1999 sa mení štruktúra zboru:
sestra MUDr. Viera Matisová - Sova - vodkyňa 1. oddielu skautiek.
br. Martin Vecko - Palacinka (Fidel) - zborový vodca,
br. Rastislav Omasta - vodca 1. oddielu skautov,
br. Michal Milla - Myšiak - vodca 2. oddielu skautov,
br. Ivan Šóš - Lišiak - zástpca vodcu 2. oddielu skautov,
júl 1999 sa koná skautský tábor v Teplom pri Lipt. Revúcach (vodca br. Myšiak + br. Lišiak).
júl 2000 sa koná skautský tábor v Čutkovskej doline pri Ružomberku, pod vedením nového vodcu 2. odd. br. Juraja Baláža - Vrtáka + br. Myšiak + br. Lišiak.
V roku 2001 sa opäť mení štruktúra zboru: